Ak zmiznete z obehu na deväť rokov, stane sa vám okrem iného to, že nový album si aspoň zo začiatku vydávate sami. Takto pochodili aj texaskí PROPHECY, ktorí síce môžu osláviť neuveriteľných dvadsať rokov od toho, čo ešte v Louisiane ich základy postavil gitarista James Parks II, ale ich predošlý album „Our Domain“ z roku 2002 bol len druhý v poradí. Ono ak máte tu a tam konflikt so zákonmi či kvôli čomu presne to „proroci“ skôr nehrávajú ako hrávajú, s istými prestávkami v kariére rátať musíte.

Album s veľmi lokálpatriotickým titulom nesie osem skladieb v rozsahu od 3:10 do 7:54, čo neprekvapí, PROPHECY už aj predtým mali sklon vyjadrovať sa pomerne košato. Hudobne ide o brutal death metal z po tejto stránke mimoriadne silného Texasu. Od 90. rokov druhý najväčší štát USA - „osamelá hviezda“ - chrlí v rámci žánru veľmi kvalitné spolky, pričom prinajmenšom už kultových DEVOURMENT je slušné označiť za štýlotvornú kapelu a „godfathers of slam“. Zoznam môže pokračovať napríklad SINTURY, PUTRILAGE, MALTHUSIA, SECT OF EXECRATION, VIRAL LOAD, INSIDIOUS DECREPANCY, SARCOLYTIC a tak ďalej. Ešte oveľa ďalej – kvalitne spracovaných reportov z texaskej scény vyšlo aj na česko-slovenskom teritóriu niekoľko, ozajstný fanúšik vie, kde má hľadať – Antitrend, Tuberculosis, to sú tie tlačoviny.

PROPHECY napriek rôznym peripetiám patria k texaskej špičke, a to bez ohľadu na domovský štát zakladateľa, nakoniec, Louisiana nie je len Britney Spears, ale napríklad aj SABBATICAL FEAST. Prepracované skladby, v ktorých nájdete vyrovnaný pomer klepačiek, razantných stredných temp, valivých ťažkých rytmov a nejakého toho slammingu, vychádzajú z klasiky žánru tak, ako ju definovali SUFFOCATION, na vplyv ktorých ukazuje technika, kompozícia a pochmúrne harmónie, DYING FETUS, ktorým sa PROPHECY na tomto albume blížia razantnosťou, údernosťou, pasážami nasekanými husto na seba – slamové hojdačky, náklepy, seky a melódie spolu s neodolateľnými gitarovými pískačkami, a DEVOURMENT, ktorých stopou je celkový prevládajúci dojem zverskosti a slamming, hoci ten u Prophecy nebýva zakaždým až taký na kosť ohlodaný, pomerne často je krytý prepracovanejšou gitarovou štruktúrou a hlavne je ho tu menej.

Nájdu sa tu aj melodickejšie pasáže a sóla, ktorých výskyt možno označiť za hojný, niekoľko akustických vyhrávok, a časť záverečnej skladby (nová verzia úvodnej veci z 13 rokov starého debutu „Foretold...Foreseen“) má až atmosférické elementy, zabudnite však na to, že by tým hudba akokoľvek „vymäkla“. Nie, len je v rámci zľahka vyčerpaného žánru zaujímavejšia a pestrejšia. Nie je to album o ôsmich skladbách podľa jedného vzorca, je tu skôr osem dosť komplexných brutal deathmetalových kompozícií, z ktorých každá dokáže fungovať osobitne a materiál demonštruje, že PROPHECY majú na texaskej scéne vlastný ksicht. Nakoniec, asi ťažko by ju vykrádali, keď ju v podstate pomáhali formovať. Nehrajú monotónne, znejú skôr živo – s ohľadom na pomenovanie žánru možno oxymoron – a pri všetkej chytľavosti ponúkajú zážitok z objavovania na dlhší čas.

Bez ohľadu na pestrosť a harmonickosť a to, že PROPHECY napriek klepaniu nevíťazia rýchlosťou, patria v BDM do najťažšej tonáže. Aj vďaka tomu, že korunou nahrávky sú popri hutnom, drvivom zvuku výborné hlboké, zlovestné a pomerne variabilné growly Philla Hollanda, ktoré sa občas zrazia so zákernými škrekmi, miestami z hrdla dinosaura, ktorého chce nejaký iný obrať o korisť. „Spev“ je tu za 10/10, a toľko má odo mňa aj skvele ozvučená basa, presne takto, ako keď sa železnou tyčou hrabe po zábradlí, to mám rád. K tomu na prvý pohľad nenápadný obal s domom, okolo ktorého radšej pridáte do kroku, lebo predsa len, je to Texas, ktovie aké nápady s motorovými pílami majú obyvatelia, a možno zatlieskať vydarenému návratu zo záhrobia. Jeho zábavný „vidlácky“ názov, - „do Texasu nech sa kurva nikto nesere“, možno chápať aj ako odkaz pre mnohé súčasné kapely – „kurva rozmyslite si, či si k názvu vášho štýlu tresnete aj termín death-“.